Brezno

sobota 6. augusta 2016


Včera sme sa vrátili z rodinnej minidovolenky. Tento rok sme si ju naplánovali takú rozkúskovanú, najprv päť dní spoznávania nejakého kúska Slovenska a potom na víkend ľahnúť ku Šírave. Tento pondelok sme vyrazili, presne podľa plánu, spoznať Brezno. Nie je to žiadna vyhľadávaná dovolenková destinácia, ja sama som o tomto meste vedela iba veľmi málo. Ešte aj jeho polohu som si musela googliť.Keď som zistila, že v aute môžem spať koľko mi hrdlo ráči, hneď mi bolo ľahšie na duši. Do tašky som čosi nahádzala, a hurá! na dovolenku...



Zo sladkého sna o Joshovi Huthersonovi ma zobudil smrad výfukov a škrípanie kolies. Takto ma privítal Banskobystrický kraj. Zjavne som mu bola od začiatku sympatická. No Brezno je proste také. Za minútu okolo vás prejde niekoľko nákladných áut. Kamióny s drevom, tyraky s bohviečím, vetriesky s užvôbecneviemčím, a ďalšie kamióny a ďalšie tyraky, a ďalšie kamióny... a tak ďalej. Smrad, smog, hluk. No nezobuďte sa.

Náš hotel Ďumbier, (viac o ňom TU) sa nachádzal priamo na rohu križovatky. Asi darček od karmy. Musím porozmýšľať, čo som zas komu urobila. Ale izby sme mali otočené na opačnú stranu ulice. Jednoznačne veľké plus, ak by to parkovisko, ktoré sme vídavali z našich okien nebolo v tak dezolátnom stave, a keby sme nevideli rovno kuchárom do hrncov. Ale varili poctivo. Iba ten odsávač pary, ktorý spúšťali o pol šiestej ráno, mi máááličko prekážal.


Brezno je dosť veľké mesto. Aspoň sa mi zdalo. Očakávala som niečo ako náš Sabinov, možno menšie. A možno bolo moje očakávanie aj realitou, a celé to bol len optický klam. Bude to tým priestorom. Žiadne zašité uličky, žiadne odbočky, v ktorých sa turista stratí. Len jedno veľké priestranstvo oddelené niekoľkými stoličkami z kaviarní, lavičkami, alebo starými budovami. Nič zložité. Nič premakané. Nič komplikované. A to sa mi páčilo. Námestie tvorí jeden veľký obdĺžnik, v jeho strede stojí kostol, a niekoľko starých budov. Dookola meštianske domy, ktoré teraz okupujú odchody, kníhkupectvá, reštaurácie, kaviarne, cukrárne.

V parku  síce nie sú žiadne kvety, ale uvidíte fontánu a  plno stromov, lavičiek, ktoré nie sú prázdne ako u nás, ale ľudia debatia, hrajú sa s deťmi, komunikujú bez wi-fi. Na každom kroku tu stretnete rodiny s deťmi. žiadne skupinky výrastkov, teenagerov, dôchodcov, alebo tých v zlatom strednom veku. Sedia maximálne po dvoch na kávičke, zgrupujú sa výlučne rodinky. Deti  sú všade. Spadne a v zápale hry si udrie kolienko? Bez plaču sa postaví, podíde k rodičom, zahlási, kde bolí, čo sa stalo, a mamička pofúka. Potom sa odbehne ďalej hrať. Tunajší rodičia nepatria k tým, ktorých deti ovládajú. Keď sa povie, "Alenka, o desať minút ideme", Alenka sa postaví, pomaly sa začne lúčiť s kamarátmi a poslušne čaká na odchod pri mamke a ockovi.

A hoci ostatné vekové kategórie nevidno  tak očividne ako rodinky s deťmi, predsa len ich uvidíte. Takí brezniansky krásavci totižto poriadne vytŕčajú z davu. Keby môj mobil fotil o kúsok nenápadnejšie, hneď vám tu nejakých zavesím. Ale takto vám aspoň ukladám na srdce, aby ste sa išli do Brezna pozrieť. Keď oslávim sladkých šestnásť, vrátim sa, ale s kamarátkami, ako slobodná. A odídem ako zadaná žena... Ach.


Všetok ten hluk a bordel, ktorý vyprodukuje miestna premávka znegujú ľudia. Sami sú uhladení, slušní, milí. Vzoroví občania. Navzájom sa zdravia, usmievajú sa, nechodia so sklonenými hlavami, ale  ochotne sa pristavia  pri niekom, o kom si myslia, že potrebuje pomoc, nie sú arogantní ani povýšeneckí. Prevrátenie očami typu "turisti" som nezažila. A to sme sa pýtali fakt každého. A na všetko. Oblečení sú čisto, vkusne, elegantne. Tuším by niekto toto mal naučiť aj ostatných Slovákov. Na zástavke nie je pretlak. Mamička sa s kočíkom pri vystupovaní netrápi sama. Nikto na vás nezíza, nešušká si o vás tak že ho počujete, prosto... raj na zemi.

Mesto je hrubé. Obyvatelia sú prívetiví. Veľmi, veľmi zvláštne. Totižto, nechápte ma zle, architektúra je vymakaná do najmenších detailov. Len... tá moderná doba akosi úraduje. Lidl, TESCO, aj Kaufland stoja hneď pri sebe. Parkoviská pred týmito gigantmi sú plné na prasknutie. No všade inde je plno ďalších supermarketov. Toľko veľa sa v Brezne je?

Hneď v prvý deň som teda dostala lekciu. Len ty sám môžeš za to aký si. Veď sa pozrite na nich. Okolo samé supermarkety, hluk, smrad, špina. A oni sami sú chudí, tichí, a upravení. Aj na nich sa denne valia nafúknuté správy z televízie, aj oni majú v práci termíny a aj napriek tomu... si vedia vychutnať čaro okamihu a milujú svoje mesto. A to vidno aj cez tie kúdoly dymu z výfukov.

Kristína

5 komentárov:

  1. Veľmi pekný članok, taký na zamyslenie 😃😃. Dúfam, že bude aj deň druhý lebo články od teba sa super čítajú😉😉

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi ti ďakujeeem za komentár, vážim si to ;) Že konečne :P Ďeň druhý bude, celkom budú štyri ;)

      Odstrániť
  2. v Brezne som ešte nikdy nebola a ani v Banskobystrickom kraji som veľa miest nenavštívila, tak to asi treba napraviť, ako tak čítam :D Keď som niekde na výlete, hlavne v nejakom väčšom meste, mám pocit, že tam je strašne veľa pekných chlapcov, ktorých by som si hneď odfotila. Napr. v Anglicku chodili všetci poobliekaní neskutočne elegantne, čo sa mi teda fakt mimoriadne páčilo, ale sfotila som si len troch, aj to odzadu.
    Raz som ale v Budapešti mala odfotiť rodičov, ale išli akurát takí pekní chlapci, tak som si ich "nenápadne" priblížila a odfotila, no hneď večer mi niekto tú fotku vymazal. :( Ale som rada, že nie som jediná, kto toto robí :D
    DominicaLand

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to teda nie si,hh ;) Lenže ja mám tak moderné puzdro, že ak chcem fotiť, musím mobil vysunúť ;) A to je strašne nenápadné :D Takže si nemôžem vylepovať po stenách fotky cudzincov-kočkošov :(... No nič, raz sa tam vrátim ;)

      Odstrániť
    2. Tak to teda nie si,hh ;) Lenže ja mám tak moderné puzdro, že ak chcem fotiť, musím mobil vysunúť ;) A to je strašne nenápadné :D Takže si nemôžem vylepovať po stenách fotky cudzincov-kočkošov :(... No nič, raz sa tam vrátim ;)

      Odstrániť